ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Carl Friedrich Philipp von Martius (1794-1868)

Carl Friedrich Philipp von Martius (1794-1868)

Pridané: utorok, 17. apríl 2012 05:59

Carl Friedrich Philipp von Martius (*17. apríl 1794 Erlangen, Nemecko - † 13. december 1868 Mníchov, Nemecko) – nemecký botanik a cestovateľ. Autorskú skratku má „Mart.“.

Bol synom lekárnika Ernsta Wilhelma Martiusa, ktorý bol prvým docentom farmácie na Univerzite v Erlangene. Tu začal Carl v roku 1810 študovať medicínu. Počas tohto obdobia spoznal prírodovedcov Franza von Paula Schranka a Johanna Baptista von Spixa, ktorí ho inšpirovali pre štúdium botaniky. V roku 1814 Martius promoval ako doktor medicíny a chirurgie a od tohto roku pracoval ako asistent Schranka v novej Botanickej záhrade v Erlangene.

V roku 1817 ho vyslal na expedíciu do Brazílie bavorský kráľ Maximilián I. Sprevádzal ho Johann Baptist von Spix. Botanizovali a zberali položky popri rieke Amazonka a jej početných prítokoch. Vrátili sa v roku 1820 a priniesli zbierky, ktoré rátali asi 6500 druhov rastlín, 2700 druhov hmyzu, 85 druhov cicavcov, 350 druhov vtákov, 150 druhov obojživeľníkov a 116 druhov rýb. Tieto sa stali základom zbierok Prírodovedeckého múzea v Mníchove. Po návrate bol Martius, v roku 1832, vymenovaný za riaditeľa Botanickej záhrady v Mníchove a Spix za riaditeľa Prírodovedného múzea.

Už pred odchodom na expedíciu do Južnej Ameriky vlastnil Martius početnú zbierku herbárových položiek, táto výrazne narástla po jeho návrate z expedície a stala sa základom zbierky herbára Herbarium Martii. V čase jeho smrti rátala táto zbierka približne 300 tisíc položiek a v nich asi 65 tisíc druhov rastlín z celého sveta, čím sa zaradila medzi najväčšie súkromné zbierky na svete. Túto zbierku získala belgická vláda v roku 1870 a dnes je súčasťou Národnej Belgickej Botanickej záhrady. 

V roku 1826 bol Martius menovaný profesorom botaniky na Univerzite v Mníchove a bol ním až do roku 1864. Jeho hlavným záujmom bola flóra Brazílie. Z jeho početných publikácií sú známe najmä trojzväzková práca „Nova Genera et Species Plantarum Brasiliensium“ z rokov 1823-1832 a „Icones selectae Plantarum Cryptogamicarum Brasiliensium“ z roku 1827, obe precízne ilustrované. Najčastejšie sa spomína jeho práca „Historia naturalis palmarum“ z rokov 1823-1850, v ktorej boli opísané všetky dovtedy známe druhy paliem.

V roku 1840 začal spolupracovať s viacerými botanikmi na práci „Flora Brasiliensis“, ktorej editovanie po jeho smrti prevzal August W. Eichler a po ňom Ignatz Urban.

Martius takisto spolupracoval na viacerých príspevkoch hodnotiacich zoologické zbierky, najmä po smrti Spixa a aj na antropologických prácach o pôvodných obyvateľoch Brazílie.

Od roku 1837 bol Martius zahraničným členom Kráľovskej švédskej akadémie vied. 

Gleason nazval na jeho počesť rod Martiodendron (Fabaceae).

Na jeho náhrobnom kameni sú znázornené palmové listy.

Zdroj

Carl Friedrich Philipp von Martius. http://en.wikipedia.org/wiki/Carl_Friedrich_Philipp_von_Martius (2011-04-17).

Carl Friedrich Philipp von Martius. http://de.wikipedia.org/wiki/Carl_Friedrich_Philipp_von_Martius (2011-04-17).

Johann Baptist von Spix. http://en.wikipedia.org/wiki/Johann_Baptist_von_Spix (2011-04-17).