ARBORÉTUM MLYŇANY
Slovenskej akadémie vied

Domov » Aktuality » Joseph Gottlieb Kölreuter (1733-1806)

Joseph Gottlieb Kölreuter (1733-1806)

Pridané: utorok, 24. apríl 2012 11:23

Joseph Gottlieb Kölreuter (Koelreuter, Kohlreuter) (*27. apríl 1733 Sulz am Neckar, Nemecko - †11. november 1806 Karlsruhe, Nemecko) – nemecký botanik. Autorskú skratku má „Kölr.“. 

Bol synom lékárnika. Navštevoval Latinskú školu a odmalička sa intenzívne venoval štúdiu rastlín a živočíchov vrátane hmyzu.

Od roku 1748 študoval medicínu na Univerzite v Tübingene. Tu ho výrazne ovplyvnil najmä Johann Georg Gmelin, ktorý uskutočnil botanické cesty po Sibíri. Rok 1753 strávil Kölreuter na Univerzite v Štrasburgu. Štúdium ukončil v Tübingene v roku 1755 s prácou „Über Käfer und seltene Pflanzen“.

V rokoch 1756-1761 bol podpredsedom Ruskej cárskej akadémie vied v Petrohrade, na túto funkciu bol menovaný na odporúčanie Gmelina. Tu sa venoval zoológii, najmä rybám - zhromaždil ich početnú zbierku. Popri tom písal príspevky o rozličných druhoch vtákov, hmyzu a koraloch. V rámci botanickej činnosti sa venoval najmä štúdiu opeľovacej a oplodňovacej činnosti rastlín – vytvoril tu po prvýkrát početné hybridy rastlín.

V roku 1761 sa vrátil do Nemecka a najprv sa usadil v rodnom meste Sulz, neskôr, od roku 1762, pôsobil v meste Calw, kde sa jeho priateľ a spolužiak Joseph Gärtner venoval karpologickému výskumu. Kölreuter navštívil viacerých významných botanikov, medzi ktorými boli Johann Gottlieb Gleditsch, ktorý pôsobil v Berlíne a Christian Gottlieb Ludwig, ktorý žil v Lipsku.

Od roku 1763, na žiadosť grófa Karla Friedricha von Baden-Durlach, začal pracovať v Karlsruhe ako riaditeľ Kráľovskej záhrady a profesor prírodných vied. Jeho spolupracovníci však nemali pochopenie pre jeho výskumnú činnosť, preto sa tejto funkcie v botanickej záhrade vzdal a pokračoval v štúdiu v jeho malej súkromnej záhrade. Venoval sa najmä procesom opeľovania a oplodňovania rastlín. Bol objaviteľom procesu opelenia hmyzom. Rozlišoval tri spôsoby a to samoopelenie, opelenie vetrom a opelenie hmyzom pri zbere nektáru. Najdôležitejším výsledkom jeho práce však bolo štúdium a tvorba hybridov rastlín. Je známe, že už pred ním, od roku 1719, záhradník Thomas Fairchild krížil druhy rodu Dianthus, ale to bol čisto záhradnícky experiment. Kölreuter svoje experimenty vykonával na rodoch Nicotiana, Dianthus, Verbascum, Hibiscus, Mirabilis, Datura, Aquilegia a Cucurbita. Publikoval práce „Vorläufige Nachricht von einigen, das Geschlecht der Pflanzen betreffenden Versuchen“ z rokov 1761-1766 a neskôr „Das entdeckte Geheimniss der Cryptogamie“ z roku 1777. 

Takmer do zabudnutia upadli ichtyologické práce Kölreutera. Po niekoľkých rokoch jeho pôsobenia v Karlsruhe objavili v Petrohrade jeho poznámky, v ktorých spracoval zriedkavé druhy rýb pod latinskými iniciálami I (osepho) T (eophilio) Kolreuter. To viedlo neskôr k zmätkom pri ich pomenovaní.

Na jeho počesť bol nazvaný rod Koelreuteria Laxm. (Sapindaceae). V Arboréte Mlyňany SAV rastie varieta Koelreuteria paniculata Laxm. var. apiculata Rehd.& Wils.

Zdroj

Joseph Gottlieb Kölreuter. http://de.wikipedia.org/wiki/Joseph_Gottlieb_Kölreuter (2011-04-27).

Joseph Gottlieb Kölreuter. http://en.wikipedia.org/wiki/Koelreuter (2011-04-27).

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.