Vyhľadávanie

Aktuálne počasie u nás

polooblačno 18,5 °C
Vietor: VJV 1,2 m/s

Aktualizované: 18.10.2019 15:33

História počasia

Web kamera

webkamera


Palynológia - veda o peli a spórach

Pridané: utorok, 20. marec 2012 13:31

Príchod jari je často sprevádzaný masívnym kvitnutím rastlín. Niektoré druhy majú drobné, nenápadné kvety, iné sú naopak známe kvetmi veľkým a farebnými. Kvety však nemajú rastliny iba pre naše potešenie, ale sú to predovšetkým orgány zabezpečujúce ich pohlavné rozmnožovanie. Kým samičie pohlavné bunky sú uložené väčšinou v semenníku, tak samčie sú z inej rastliny prenášané pomocou peľu. V závislosti od spôsobu prenosu peľu môžeme rozdeliť rastliny do 2 skupín na vetroopelivé a hmyzoopelivé (alebo rastliny, ktoré opeľujú živočíchy - opeľovače). Produkcia peľu je však pri vetroopelivých neporovnateľne vyššia ako u pri hmyzoopelivých. Určite ste videli mraky peľu zdvíhajúce sa z porastov ihličnatých drevín i pri slabšom vetre. Peľ sa pri týchto druhoch šíri neadresne a smer jeho šírenia závisí od prúdenia vzduchu. Nadpriemerná produkcia peľu pri vetroopelivých rastlinách je prispôsobením sa týchto druhov tomuto faktu. Naopak pri pôsobení žívočíšnych opeľovačov sa peľ šíri adresne a prakticky nezávisle od prúdenia vzduchu. Z tohto dôvodu ho rastliny nemusia produkovať v tak obrovskom množstve. Samozrejme rozličným stratégiám prisôsobené peľové zrná majú aj anatomicko-morfologické odlišnosti. Výskumom týchto odlišností sa zaoberá palynológia.

Pojem palynológia vznikol v písomnej konverzácii Ernsta Antevsa a A. Orville Dahla a prvýkrát sa uvádza v cirkulári „Peľových analýz“ č. 8  od Hydea a Williamsa z roku 1944. Tento pojem vznikol ako kombinácia gréckeho slovesa „paluno“, „palunein“  (sypať, posypať) a gréckeho podstatného mena „logos“ (slovo, reč, myšlienka, pojem, rozum, prejav). Palynológia je teda veda o palynomorfách, čo je všeobecný termín pre všetky častice (predovšetkým peľové zrná a výtrusy) nachádzajúce sa v palynologických vzorkách. Dominujúcou zložkou celého spektra palynomorf sú práve peľové zrná, ktoré sú nosičmi samčích pohlavných buniek.

        Obrázok 1: Peľové zrno borovice lesnej (Pinus sylvestris L.) s dvomi vzdušnými vakmi.

 

  

        Obrázok 2: Peľové zrno borovice horskej (Pinus mugo Turra) s dvomi vzdušnými vakmi.

 

Čo však robí peľové zrná takými unikátnymi? Peľové zrná predstavujú extra generáciu semenných rastlín - vysoko redukovaný samčí gametofyt  (uzatvorený sporoderm – celá stena peľového zrna alebo spóry + bunkový obsah, pozostávajúci z dvoch alebo troch buniek a peľového vrecúška). Z tohto dôvodu nie sú klasickými časťami rastlinného tela, ale haploidný (majúci polovicu chromozómov oproti bežným somatickým bunkám) náprotivok oveľa väčšieho diploidného (majúci kompletnú chromozómovú sadu) rastlinného tela. Počas transportu sú peľové zrná úplne oddelené od rodičovskej rastliny a perfektne prispôsobené ich úlohe v životnom cykle rastliny – prenosu samčej genetickej informácie. Počas prenosu na samičie časti kvetu sú schopné odolávať i nepriaznivým podmienkam prostredia. Tieto nepatrné samčie častice majú obvykle vysoko variabilný, druhovo špecifický tvar i veľkosť; počet, typ i umiestnenie apertúr (miesta na peľovej stene s odlišnou štruktúrou ako jej zvyšok, predpokladá sa, že slúžia ako miesta zabezpečujúce klíčenie peľu, tiež sa predpokladá, že hrajú určitú úlohu pri harmomegatii, čo je mechanizmus umožňujúci zmeny v tvare a veľkosti peľového zrna v dôsledku zmeny jeho hydratácie) a štruktúru i skulptúru peľovej steny. Popis znakov peľu má prinajmenšom rovnaký význam ako popis iných morfologických znakov diploidnej generácie.

Peľové zrná semenných rastlín a spóry machov a papradí majú mnoho spoločných znakov. Hoci spóry i peľ sú pravdepodobne ekvivalentné pojmy, používaná terminológia pre spóry sa odlišuje od terminológie pre peľové zrná. Príčiny tohto stavu sú predovšetkým historické. Niektoré prvky detegované u spór sa však u peľových zŕn nevyskytujú (napr. vonkajšia vrstva steny u mnohých spór papradí, nazývaná perina alebo perispóra).

Autor textu a fotografií: P. Maňka