Vyhľadávanie

Aktuálne počasie u nás

polooblačno 8,5 °C
Vietor: VJV 3,1 m/s

Aktualizované: 22.11.2019 20:01

História počasia

Web kamera

webkamera


História

Záhradník, priateľ záhrady, dendrológ i majiteľ tu získajú dojmy, aké im neposkytne nijaká iná záhrada v Strednej Európe.“

(C. K. Schneider)

História Arboréta Mlyňany siaha k osobe Ambrózy-Migazziho, šľachtica, právnika a prírodovedca - dendrológa. Gróf Dr. Štefan Ambrózy (Ambrózy István) sa narodil v Taliansku (Nizza), 5. marca 1869, kde bola ich rodina na liečebnej dovolenke. Jeho rodina pochádzala z obce Tana (dnes Tanakajd), zo Železnej stolice (Vasvármegye) v západnom Maďarsku. Jeho rod získal 15. júla 1601 šľachtický titul a erbovný list od Mateja II.

Po absolvovaní strednej školy vo viedenskom Tereziáne vyštudoval právo na univerzite vo Viedni a v Budapešti. Rastlinám sa venoval už od mladosti, usilovne študoval botaniku a herbároval. Jeho záujem o vždyzelené dreviny podporili jeho časté cesty po južnej Európe. Myšlienky vybudovať ucelený vždyzelený parkový objekt sa do konca života nevzdal, dokonca zamýšľal presadiť ideu masových výsadieb vždyzelených drevín do extravilánov miest a obcí.

Kaštieľ AMSvadbou s Antóniou Migazzi, v roku 1892 ako 23 ročný, získal časť mlynianskeho veľkostatku (Malonya), ku ktorému prikúpil od grófa Révaya z Tajnej dubovo-hrabový les pri obci Vieska nad Žitavou (po manželke prijal prímenie Migazzi). Tu na okraji lesa dal postaviť novoklasicistiký kaštieľ (projekt Guttmanna) s charakteristickou vežou.

Počiatok výsadieb do parku Arboréta Mlyňany (Malonya) bol spojený s budovaním terás pod kaštieľom a presunom veľkých objemov zeminy. Za kaštieľom, zo severovýchodnej strany sa vybudovalo veľké alpínum, ktorého výstavbu riadil sám Ambrózy. Balvany a kamene sa privážali na vozoch z Prílep a Kľačian, pracovalo sa hlavne v zime, keď bol dostatok pracovných síl. Kaskády v skalke boli napojené na odkvapové zvody kaštieľa.

Ambrózy mal kontakty s významnými osobnosťami politického života v Európe a taktiež s mnohými botanikmi-dendrológmi, s ktorými konzultoval svoje plány v Arboréte Mlyňany (C. K. Schneider, A. Silva-Tarouca, Hozeau de Lehaie, Moesz, Polgár, Gáyer, Rédl). Nie vždy sa však jeho inovátorské zámery stretli s porozumením. Jeho myšlienke introdukcie cudzokrajných drevín do oblasti predhoria Karpát, do oblasti s horúcimi a suchými letami a mrazivými zimami charakteristickými pre vnútrozemia Európy sa všeobecne nedávali veľké šance na úspech a to vzhľadom na fakt, že mnohé nové introdukované cudzokrajné dreviny, najmä pôvodom z Východnej Ázie, neboli dostatočne aklimatizované a pestovatelia v Strednej Európe sa často stretali pri pokusoch o ich pestovanie so sklamaním. Ambrózy študoval ekológiu týchto drevín a pri ich pestovaní v nových podmienkach uplatnil tzv. stupňovitú introdukciu - prechodné pestovanie týchto drevín v podmienkach ktoré lepšie zvládali a boli pripravené na postupný presun do extrémnejších oblastí. Naplno využil rozmach introdukcie týchto drevín zo svetoznámych okrasných škôlok v južnej a najmä západnej Európe (Rovelli, Hesse, Peter Smith, G.Arends, Simon Louis, Veitch, Späth, Barbier, G.D.Böhlje a pod.).

Jozef MišákOsobné kontakty s mnohými pestovateľmi v Európe mal aj záhradník Jozef Mišák, ktorý po výzve Ambrózy-Migazziho prišiel pracovať do Arboréta Mlyňany a napokon zohral významnú úlohu pri zachovaní a zveľadení dendrozbierok po odchode zakladateľa a jeho rodiny v roku 1914, odkedy tu spravoval jeho majetky.

Československo má kromě Průhonic, známého velkého parku Silva-Taroucy arboretum v Mlýňanech, umělý sad prvého řádu. Abychom plne mohli mlýňanský park oceniti, musíme jej vždy a vždy znovu navštevovati.

(J. Mišák)

Jozef Mišák bol nadšeným dendrológom a všestranným záhradníkom, pochádzajúcim zo známej záhradníckej rodiny z Hořic v Čechách, v Podkrkonoší, kde sa narodil 7. apríla 1866 ako syn majiteľa sklenárskeho obchodu a zanieteného záhradníka, predovšetkým ovocinára. Odborné skúsenosti získal na záhradníckych cestách v zahraničí, kde navštívil mnohé významné okrasné škôlky a spolupodieľal sa na budovaní viacerých súkromných a verejných záhrad a parkov. 

Podrast dubovo-hrabového lesa o rozlohe približne 40 ha v okolí kaštieľa poskytoval vhodnú mikroklímu pre pestovanie vždyzelených drevín – sempervirentov, chránil mladé výsadby pred vysušujúcimi vetrami, poskytoval im polotieň a chránil ich pred silnými mrazmi. Pod heslom Semper Vireo (vždy sa zeleniem, som vždyzelený) na znaku Arboréta Mlyňany s listom cezmíny ostrolistej sa začal originálny projekt introdukcie vždyzelených drevín do nových podmienok, ktorý preslávil samotné arborétum aj jeho tvorcu. Hlavným cieľom oboch nadšencov bolo sústrediť čo najviac cudzokrajných drevín – najmä sempervirentov a dokázať ich životaschopnosť v nových podmienkach.

Prvé výsadby sa uskutočnili v bezprostrednej blízkosti kaštieľa a na vybudovaných terasách v roku 1894. Pri rohoch kaštieľa boli vysadené jedince borievky virgínskej (Juniperus virginiana) a v širšom okolí jedince a skupiny cezmíny ostrolistej (Ilex aquifolium). V samotnom parku, na ktorý sa les postupne pretváral, začali dominovať v podraste kultivary vavrínovca lekárskeho (Prunus laurocerasus) a mnohé druhy a kultivary vždyzelených a poloopadavých drevín ako mahónie cezmínolistej (Mahonia aquifolium), rododendronu (Rhododendron sp.), kaliny (Viburnum sp.), dráča (Berberis sp.), skalníka (Cotoneaster sp.), krušpánu (Buxus sp.), zemolezu (Lonicera sp.), bršlenu (Euonymus sp.) a zobu (Ligustrum sp.) spolu s viacerými taxónmi ihličnatých drevín, ktoré preberali funkciu kotrových a doplnkových drevín v parku. V tomto období bol riadnou súčasťou výsadieb aj sortiment viacerých bylín, najmä trvaliek, pre ktoré volali ľudia z okolia Ambrózy-Migazziho Kvetovým grófom.  

Medzi rokmi 1905-1910 dosiahli výsadby v Arboréte Mlyňany prvý vrchol, ktorý bol utlmený odchodom zakladateľa v roku 1914 a ročnou absenciou Jozefa Mišáka. Akokoľvek, inventarizácia dendrogenofondu Jozefom Mišákom a Karelom Dominom v roku 1925 potvrdila prítomnosť unikátneho sortimentu sempervirentov v parku arboréta, ktorý rátal viac ako 300 taxónov rastúcich v úplne originálnych podmienkach. Výsledkami tejto inventarizácie boli Mišákom publikované dosiahnuté úspechy s pestovaním sempervirentov v Arboréte Mlyňany v odborných časopisoch (Gartenschönheit, České zahradnické listy, Československé zahradnické listy a pod.) a vydanie publikácie „Vždyzelené stromoví listnaté“, ktorá vyšla vo vydavateľstve Gartenschönheit v Berlíne v nemeckom jazyku v roku 1925. Arborétum Mlyňany sa stalo pomere rýchlo v Európe veľmi známym, hlave medzi odborníkmi. V zámorí sa o jeho popularitu postaral aj priateľ Ambrózy-Migazziho, svetoznámy dendrológ Camillo Schneider, ktorý mal kontakty na ďalších významných dendrológov tohto obdobia, Sargentom a Rehderom, oboch zo svetoznámeho Arnold Arboreta pri Bostone. Sám Camillo Schneider bol fascinovaný bohatosťou zbierok drevín, ktorú boli Ambrózy-Migazzi a Mišák schopní sústrediť za pomerne krátke obdobie. Arborétum Mlyňany nazval žiarivou hviezdou na dendrologickom nebi. Sám často navštevoval Arborétum Mlyňany od roku 1905, odkedy sa s Ambrózy-Migazzim spoznal, až do roku 1913.

 

Nikdy nezabudnem na hodiny, bohaté na poučenia, ktoré som tam v pohostinnom dome mohol stráviť. Cez deň sme boli stále v záhrade, väčšinou sprevádzaní hlavným záhradníkom Mišákom. Večer sme potom sedeli až do neskorej noci, ba nezriedka až do brieždenia a vždy znovu som sa čudoval nad obrovskými záhradnickými vedomosťami Štefana Ambrózyho.

(C. K. Schneider)

Po odchode Ambrózy-Migazziho z Arboréta Mlyňany v roku 1914 boli zbierky ponechané na starosť Jozefovi Mišákovi. Ambrózy sa vrátil do Tane v Maďarsku. Po krátkom čase, v roku 1922, založil neďaleko odtiaľ, pri obci Kám neďaleko mesta Szombathely Arborétum Jeli, ktoré bolo jeho druhým špecifickým záhradníckym výtvorom a v ktorom si overoval mnohé vtedajšie teórie s introdukciou drevín, popri čom sa opäť vrátil k svojej záľube z detstva – pestovaniu cibuľovín a mnohých iným trvaliek. Bohužiaľ, zákerná choroba ako aj ďalšie okolnosti mu znemožnili výraznejšie usmerniť vývoj zbierok v tomto arboréte. Zomrel 31. augusta 1933 a pochovali ho 2. septembra 1933 podľa obradov ev. a. v. cirkvi, neďaleko tohto arboréta, na mieste, ktoré si sám vybral. Plocha tohto arboréta sa takisto, podobne ako v prípade Arboréta Mlyňany neskôr rozšírila, dnes má rozlohu približne 74 ha a spravuje ho Lesnícky podnik v Szombathely.

Ambrózy-Migazzi pripravoval rukopis, kde sa usiloval sústrediť svoje poznatky s pestovaním sempervirentov, ten sa však v pohnutých vojnových rokoch stratil. Jeho najvýznamnejšie práce sú jeho odborné príspevky „Immer- und wintergrüne Laubgehölze“ publikované v roku 1913 a „Aus meiner Malonyaner Werkstatt“ z roku 1921. V posledne menovanej vyjadril svoju predstavu o koncepcii tvorby a údržby vždyzeleného parku: „Vždyzelené rastliny sú charakteristikou Mlynian. Táto ich najcharakteristickejšia vlastnosť, tento centrálny motív sa nesmie narušiť. Sempervirentné rastliny treba pestovať hromadne. Nerobme z parku botanickú záhradu ani dekoratívny sad, zachovajme nenútený ráz, približujúci sa formáciám v prírode. Neobmedzujme skupiny rastlín geometriou, nesaďme rabatá a stromoradia. Nech nič nevyzerá ako umelo vysadené, umelo udržiavané. Vysievajme len také byliny, ktoré sa v prírode vyskytujú vo voľnom stave. Sú ešte široké možnosti obohatiť mlyniansku zbierku. Hľa, po čom máme siahnuť, ak chceme zbierky zo všetkých stránok doplniť. Predovšetkým chýbajú v Mlyňanoch mnohé druhy drevín, ktoré v európskych záhradách nikto nemá, pretože ich nedostať, niet však pochybností, že by sa dali pestovať, veď pochádzajú z príbuznej klimatickej zóny. Takéto napríklad sú novozélandské druhy. Mnohé sú prípadne v predaji, ale pre rozličné príčiny sa do Mlynian nedostali. Týchto najmenej 1000 druhov tvorí armádu, ktorá sa vôbec nezúčastnila boja o existenciu v arboréte.

Sortiment sempervirentov však stavia na osvedčených taxónoch: „Mahónia – živoriace exempláre, ktoré nájdeme kdekoľvek, dokážu málokoho nadchnúť. Ak by sa však zozbieral všetok odolný materiál z európskych škôlok a riadne by sa vyživoval, výsledok by prekvapil aj záhradníka z Anglicka.

Krušpán, bršlen – sú to dreviny, ktoré dnes predstavujú len pridružené, večne obstrihávané a obmedzované doplnky. Ak ich necháme voľne rásť, ukážu sa v plnej kráse.

Cezmína – je tvarove i farbou svojich listov taká variabilná a tak nádherne spestrená svojimi plodmi v jeseni a v zime, že iba z cezmín možno vytvoriť celé záhrady.

Osmant, vavrínovec – všetky sú krásne, keď sa použijú vo veľkom množstve.

Rododendron, kalmia, andromédka – v spojení s jukami a kaktusmi, ktoré už aj v lete pôsobia exoticky, vyvolávajú v zime dojem subtrópov.

Zemolez, vtáčí zob a mnohé iné opadavé, dokonale mrazuvzdorné dreviny, ktoré veľmi neskoro zhadzujú alebo veľmi skoro nadobúdajú listy, prispejú k skráteniu bezlistého zimného obdobia.

Veľkú pozornosť treba venovať ďalším druhom ako Magnolia grandiflora, Trochodendron, Daphniphyllum, Viburnum macrocephalum, Photinia glabra, Camellia japonica.

Viacej sa treba zaoberať bambusmi. Tvoria kránu zložku vždyzelených kultúr, nádherný farebný doplnok, ktorý rozhodne neslobodno z parku vynechať.

Zeleň sempervirentných dubov počas celej zimy je pokladom pre celú strednú Európu. Treba sa intenzívne zaoberať otázkou vypestovania ďalších hybridov. Z doterajších sa dobre uplatnil Quercus lucombeana, štíhly kríženec cera (Q. cerris) a úplne zimozelený dub Quercus pseudoturneri.

Jozef Mišák bol nútený pokračovať v údržbe Arboréta Mlyňany hoci na Slovensku spravoval viacero majetkov Ambrózy-Migazziho. Významnú úlohu pre zachovanie arboréta zohral po katastrofálnej zime na prelome rokov 1928/1929, kedy sa rozšírili fámy o úplnom zničení arboréta, pretože táto zima, keď poklesli teploty pod -32 °C zdecimovala plochy mnohých sadov a viníc na Slovensku. Starý a vyčerpaný Mišák sa, ako neúnavný obhajca a propagátor sempervirentov, postavil na obranu a zachovanie Arboréta Mlyňany v polemike, ktorá vznikla pre možnosť presunu niekoľkých najvýznamnejších taxónov do parku v neďalekých Topoľčiankach, čím sa sledovala ich záchrana. Aj napriek svojmu pokročilému veku a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu bol schopný obhájiť postavenie arboréta a s pomocou záhradníka Jozefa Richtára sa zaslúžil o jeho obnovu.

S velkým potěšením oznamuji, že škody letošními mrazy způsobené nejsou tak veliké, jako se na první pohled zdálo. Ovšem omrzlo mnoho. Vždyť -32 °C po delší čas, zde kde se nic na zimu nezakrývá, není žádná maličkost, zvlášte pro vždyzelené stromoví. Praskali přece staré stromy třešňové, málokerý dub odolal. V Topoľčiankach platany praskali mrazem, že bylo možné i ruku trhlinou prostrčit a podobně. A přece snad žádnému myslícímu člověku nenapadne, když uvidí zamrzlé dřevo hrušní, broskví, růží, aby řekl, že nikdy hrušky, broskve, růže, meruňky sázeti a jísti nebude. Příroda zavinila, co se stalo, příroda zase dovede sobě pomoci. Jest jen na člověku, aby znal a věděl, kdy a jak třeba zasáhnouti. Ze všeho se člověk učí, hlavně ze škody. Při pozorováni škod bylo vidět, že ty samé rostliny na mnohých místech víci trpěly a jen několik metrů dále úplně beze škody se udržely a takového pozorování třeba pro budoucnost použít. Co nám tu trpělo mrazem? Bambusy až 10 m vysoké omrzli až po zem, ale už v červnu tohto roku jsou nové výhony až 3 m vysoké a doufám, že druhým rokem se úplně vyrovnají. Naše cesmíny byli až 7 m vysoké, z nich některé exempláře jsou úplne zdravé, ale většina přece omrzla až po zem. Znovu ale bujně vyhánějí. Keře Phillyrea a Aucuba až 3 m vysoké zmrzli částečne po zem, všechny ale dobře olisťují. Borovice Pinus coulteri vydržela zimu dobře,  mladé semenáčiky vymrzli zcela. A tak možno pokračovat dále. A proto za zdejší vždyzelené rostlinstvo volám v jubilejním roku sv. Václava jeho heslo: Nedej zahynout nám budoucím!

V roku 1931 menoval Ambrózy-Migazzi za správcu Arboréta Mlyňany Jozefa Richtára a Jozefa Mišáka za správcu veľkostatku. Jozef Mišák, ktorému sa už za života dostalo veľkého uznania a ktorému sa v pozostalosti objavili listy z celého sveta - medzi korešpondenciou s Ambrózy-Migazzim, členmi Dendrologickej spoločnosti Silva-Taroucom, Camillo Schneiderom, Františkom Zemanom a Karelom Dominom sa zachovali aj listy od Mičurina, s ktorým sa ako nadšený ovocinár priatelil. Jozef Mišák zomrel v Bratislave 29. decembra 1939.

Pravdepodobne aj stĺpovitý kultivar tuji západnej (Thuja occidentalis L. 'Malonyana') a zimozelený dub (dnes Quercus x hispanica Lam. 'Ambrozyana') vďačia za svoju popularitu Jozefovi Mišákovi. Hoci patrí spomenutý kultivar tuje do skupiny „varietas fastigiata“ resp. var. pyramidalis, kde patria napr. f. columnaris (stricta), f. rosenthalii, f. tatarica a pod., nová f. malonyana sa stala čoskoro po jej objavení v roku 1913 významným záhradným obchodným artiklom a dnes je prakticky rozšírená po celom svete. Táto odroda hrala dlho prím v rámci spomenutej tvarovej odchýlky tuji západnej. Niektoré pramene uvádzajú ako autora tejto odrody Ambrózy-Migazziho (E. Barabits), ktorý ju vraj introdukoval aj do Jeli, dnes sa ale všeobecne za pôvodcu označuje Jozef Mišák.

Podobne legendárny nález zimozeleného duba Ambrózyho v Horných Lefantovciach neďaleko Nitry, pri starom poraste gaštana jedlého v roku 1909. Drevorubači v krčme, so zelenými výhonkami duba za klobúkmi (vo februári !) upozornili Jozefa Mišáka na strom rastúci vedľa niekdajšej kláštornej záhrady (pravdepodobne kríženec vždyzeleného Quercus suber L. a opadavého Quercus cerris L.).

Hoci sa hovorilo spočiatku o aklimatizovanom dube korkovom, dnes je potvrdený jeho hybridný pôvod. Je smutné, že po prechode Arboréta Mlyňany pod správu štátu v parku arboréta nerástol už ani jeden exemplár, hoci ho Ambrózy vo svojom parku hojne vysádzal - vraj v arboréte rástlo približne 200 stromov. Dnes rastie v Arboréte Mlyňany SAV len jeden exemplár, reintrodukovaný zo známeho Hillier Arboreta (Anglicko).

 

Jozef RichtárOd roku 1931 postupne prebral starostlivosť o dendrozbierky Arboréta Mlyňany záhradník Jozef Richtár, ktorý sa usiloval o prechod Arboréta Mlyňany pod správu štátu, od čoho si sľuboval väčšie šance na jeho zachovanie a zveľadenie.

Na tohto skromného a vytrvalého človeka sa často zabúda, ale bol to práve on, ktorý stál na počiatku transformácie Arboréta Mlyňany na vedeckú a výchovno-vzdelávaciu inštitúciu. Pochádzal zo skromných pomerov a celý život prežil s podlomeným zdravím. Bol veľmi svedomitý a postupne prebral starostlivosť o Arborétum Mlyňany.

O prechod parku Arboréta Mlyňany pod správu štátu žiadali už aj skôr tí, ktorým záležalo na jeho budúcnosti. Camillo Schneider napríklad viackrát písal na ministerstvo, a to v apríli a v novembri 1924. Jeho vízia bola veľkolepá. Načrtol poslanie Arboréta Mlyňany a navrhol jeho rozšírenie až na vyše 100 ha parkový objekt čím by predstihlo svetoznáme Arnold Arboretum v USA. Pri arboréte chcel zriadiť škôlku okrasných drevín s prevahou sempervirentov, ktorá by bola súkromná a viedol by ju Jozef Mišák. Podčiarkol, že základom musí ostať vždyzelený park, ktorý však musí byť doplnený a prepracovaný.

Vzápätí reagoval aj prof. Karel Domin, keď v roku 1925 súril zásah zo strany štátu.

 Karel Domin

 

Problém našich krásnych parkov v celej Československej republike je teda nanajvýš aktuálny a pálčivý a je najvyšší čas, aby povolané štátne úrady prikročili bezodkladne k plánovitému riešeniu otázky, ako zachrániť tieto parky skôr, než bude neskoro“.
 

(K. Domin)

Pridal sa aj Viktor Buchta, ktorý prednášal do rozhlasu. V roku 1929 okrem iného píše:

Má zahynúť tento jedinečný park Strednej Európy? Môže to dopustiť kultúrny národ a kultúrny štát? Kto bude za to zodpovedať pred súdom verejnosti? Ako by ospravedlnila túto kultúrnu hanbu dnešná generácia pred budúcimi?

Aj samotný Ambrózy-Migazzi spolu s Mišákom ponúkli Ministerstvu pôdohospodárstva Arborétum Mlyňany na predaj, pretože dlhšie stagnovalo. Požadovaná cena bola 7 miliónov Kč, odhad oceňovacej komisie bol 5,5 milióna Kč, pričom tá hodnotila vzácne zbierky drevín ako obyčajný les.

Na poplach bil v roku 1932 aj spisovateľ Karel Čapek: „Nedávno som písal v týchto novinách o starostiach so slávnym parkom průhonickým, priamo predurčeným, aby sa stal botanickým parkom pražskej univerzity. Dnes by som rád obrátil pozornosť na jeho nemenej slávny proťajšok v srdci Slovenska, jedinečný park v Mlyňanoch pri Zlatých Moravciach, ktorý sa zo záľuby maďarského aristokrata a umením českého záhradníka stal skvelou aklimatizačnou záhradou stálozelenej vegetácie a v tomto ohľade európskym unikátom. Po prevrate rokoval majiteľ s našim štátom o odkúpení mlynianskeho parku; dohody sa nedosiahlo a udržovanie vzácneho parku sa stávalo čím ďalej tým obtiažnejším. Teraz vraj gróf Ambrózy-Migazzi ponúka nášmu štátu mlynianske panstvo výmenou za zodpovedajúcu výmeru lesa. Na našich príslušných miestach by údajne proti takejto výmene nebolo odporu; ale úrady vraj váhajú chopiť sa iniciatívy v tejto veci. Nuž teda, bolo by v prvom rade na Slovákoch, na ich kultúrnych a politických predstaviteľoch, aby prejavili záujem o vzácny klenot ich krajiny a celého štátu. Pri dobrom hospodárení by sa mlyniansky park so svojimi škôlkami, vinicami a sadom mohol slušne vyplácať; bol by ideálnym miestom pre záhradnícku a hospodársku školu; mohol by dodávať kultúry drevín pre školy, verejné ústavy, železnice atď. To je vec kalkulu a vedenia; ale unikátny mlyniansky park je predovšetkým vecou kultúrneho významu. Slováci, nenechajte si ho zanedbať !

Počas vojnového Slovenského štátu sa rokovalo tiež o zoštátnení arboréta, zásluhu na tom mali predovšetkým členovia Botanického ústavu Slovenskej univerzity (Dr. Břizický, Dr. Futák, prof. Nábělek, Dr. MájovskýDr. Magic), ktorí presadili sprístupnenie dendrozbierok Arboréta Mlyňany pracovníkom Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity.

Park a kaštieľ sa dekrétom predsedníctva Slovenskej národnej rady z 20. novembra 1945 konfiškoval. Nepodarilo sa však získať susedné plochy, ani tie, ktoré Štátny pozemkový úrad rezervoval pre ďalšie rozširovanie zbierok drevín, hoci sa o to Dr. Futák a Jozef Richtár snažili rokovaním s občanmi a Roľníckou komisiou. Zachovala sa však jednotnosť objektu a zabránilo sa snahám nerozvážnych jednotlivcov, ktorí uvažovali o rozdelení celého parkového objektu.      

V roku 1946 prešlo Arborétum Mlyňany pod správu Povereníctva školstva a osvety, kde sa utvoril Poradný zbor, ktorý mal usmerňovať Botanickú záhradu Slovenskej univerzity v Bratislave a Arborétum Mlyňany. Z vedeckých pracovníkov tu boli zastúpení prof. F. Nábělek, doc. Ján Futák a doc. Ľ. Pastýrik, za Povereníctvo školstva Dr. O. Pavlík, Dr. J. Longauer, Dr. J. Babiak, a Ľ. Mederly. Predsedom sa stal Rudolf Kratochvíl. Zasadnutí sa zúčastňoval aj Jozef Richtár, ktorého neskôr vystriedal riaditeľ L. Sedlák.

Od roku 1947 vystupuje Arborétum Mlyňany spolu s Botanickou záhradou Slovenskej Univerzity, resp. ako jej pobočka. Tak sa uvádzalo aj v brožúrach Index seminum, zasielaných do zahraničia.

Albert PilátV tomto období prešla renováciou celá budova kaštieľa, vybudovala sa 5 km dlhá ohrada parkového objektu zo železných stĺpov a drôteného pletiva, zaviedol sa elektrický prúd, upravila sa cesta do kaštieľa, vyčistili sa rybníky, rozšírili sa okrasné škôlky, vypracovali sa projekty na údržbu zbierok drevín a nakúpilo sa značné množstvo nových drevín. Taktiež od tohto obdobia sa organizovali brigády vysokoškolákov (budovanie cestnej siete, čistenie parku, výsadby drevín, údržba dendroexpozícií). Táto činnosť sa zintenzívnila po katastrofálnom suchu v roku 1947, kedy vyschlo viacero cenných drevín. Vtedy vyjadrili obavy o ďalší osud arboréta a jeho dendrozbierok prof. F. Nábělek, prof. M. Novacký, Dr. J. Májovský a mnohí dendrológovia z Čiech, najmä prof. Albert Pilát.

V roku sa 1948 sa z iniciatívy predsedu Poradného zboru R. Kratochvíla získali zo stupavského parku dve mramorové sochy levov, ktoré boli umiestné pod veľký dub cerový pri vtedajší vstup do arboréta a sú tam umiestnené ako atrakcia dodnes. Bronzová plastika jeleňa, ktorá dnes krášli okolie poľovníckeho zámočku pri kaštieli v Topoľčiankach, bola najprv umiestnená pred kaštieľ na parter, neskôr presunutá na miesto, kde bola v roku 1967 odhalená busta Ambrózy-Migazziho. Sochu I. V. Mičurina, dnes umiestnenú pri ploche kórejskej dendroflóry získalo Arborétum Mlyňany výmenou práve za túto plastiku jeleňa z Topoľčianok.

Bolo iróniou osudu, že v čase keď sa v Poradnom zbore 7. januára „rozdávali funkcie“, na Jozefa Richtára, ktorý žil skromným a utiahnutým životom, sa zabudlo. Nepochopenie zo strany jeho nadriadených ho však deprimovalo. Ešte na začiatku roku 1950 vypracúva provizórny zoznam pestovaných dendrotaxónov Arboréta Mlyňany. Choroba však mala rýchly priebeh a po krátkej hospitalizácii v Bratislave a prevoze do jeho rodiska, do Litultoviec, zomiera 23. júna 1950. Na pohrebe sa zúčastnil celý personál Arboréta Mlyňany.

V období činnosti Poradného zboru, v roku 1949, bol za riaditeľa Arboréta Mlyňany zvolený Ladislav Sedlák. Začínal ako učiteľ, neskôr pôsobil ako hospodársky správca na vysokoškolskom internáte. Ako riaditeľ sa zaslúžil o hospodárske pozdvihnutie arboréta, za jeho pôsobenia sa vykonali viaceré výstavby (skleníky) a opravy (budova hajlocha – dnes zrub), ale málo sa podporila vedecká práca. Po krátkom čase ho však vystriedal Ján Mucha, taktiež bývalý učiteľ, ktorý ako riaditeľ pôsobil taktiež veľmi krátko, od septembra 1950 do konca mája 1951.Od 1. júna 1951 vykonával funkciu prednostu Arboréta Mlyňany Dr. Gejza Steinhübel.

Počas tohto obdobia sa vyhláškou Povereníctva školstva, vied a umení zo dňa 30. mája 1951 na návrh Botanickej záhrady Slovenskej univerzity v Bratislave vyhlasuje Arborétum Mlyňany za prírodnú rezerváciu v katastrálnom území obce Mlyňany a obce Vieska nad Žitavou v celkovej rozlohe 61,1479 ha. Toto ustanovenie platí pre každého ďalšieho v držbe Arboréta Mlyňany.

Rozhodnutím Zboru povereníkov dňa 11.11.1952 prevzala Arborétum Mlyňany Slovenská akadémia vied a umení a dňom 1. januára 1953 sa stalo riadnou súčasťou Slovenskej akadémie vied, začlenené do sekcie biologických a lekárskych vied. Od 18. júna 1953 sem prichádza pracovať vo funkciu prednostu Arboréta Mlyňany prof. František Nábělek.

Rozhodnutím Povereníctva školstva sa Arborétum Mlyňany od 1. apríla 1954 stáva samostatným vedeckým pracoviskom Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave. Súčasne s posilnením vedeckej základne arboréta nastupuje na pozíciu hlavného záhradníka parku Daniel Kovalovský.

Od 10. apríla 1954 nastúpil do funkcie riaditeľa Arboréta Mlyňany len 25 ročný absolvent vysokej školy Ing. František Benčať, dovtedy odborný asistent na Ústave pre dendrológiu a fytocenológiu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, u Dr. Dezidera Magica.

Daniel Kovalovský

Pred príchodom Benčaťa a Kovalovského odborná práca v dendroexpozíciách citeľne absentovala, plnili sa dodávky pre potreby štátu z hospodárskeho úseku parku, zatiaľ čo administratívna zložka bola vo veľmi zlom stave, odborná knižnica upadala. Po ich príchode sa obnovili práce v parku arboréta, zabezpečovala sa titulmi odborná knižnica, založili sa zbierky výrezov dreva, veľa sa dokumentovalo fotograficky, zhromažďovali sa podklady k inventarizácii.

V roku 1954 sa ukončuje prvá etapa čistiacich prác v zbierkach Arboréta Mlyňany SAV, rozbiehajú sa fenologické pozorovania a Index seminum, ktorý v roku 1955 obsahoval už 326 položiek semien a bol zaslaný 200 botanickým inštitúciám. Dokončilo sa taktiež laboratórium pre fyziológiu a anatómiu rastlín. Rozbehlo sa viacero projektov, napríklad zhodnotenie parkových objektov v Nitrianskom kraji s predpokladom spracovania celého územia Slovenska.

V roku 1955 sa začalo s introdukciou cudzokrajných drevín do Arboréta predovšetkým formou spolupráce a bezplatnej výmeny semien (Index seminum) medzi botanickými záhradami a arborétami na celom svete.

Ďalším významným zdrojom získavania biologického materiálu boli expedície do prirodzených oblastí rozšírenia drevín. Od pričlenenia Arboréta Mlyňany ku Slovenskej akadémii vied ich bolo niekoľko. V rámci medziakademických dohôd mali možnosť vedeckí pracovníci vycestovať do zahraničia, nadväzovať pracovné kontakty, študovať prirodzenú flóru aj introdukovaný dendrogenofond a introdukovať exotické dreviny, najmä vo forme semien. Nezriedka prinášali naspäť bohatý herbárový a fotografický materiál.

septembri roku 1955 vycestoval riaditeľ Benčať do Bulharska, kde študoval prímorskú dendroflóru v prirodzených lokalitách a parkoch a taktiež proveniencie gaštana jedlého, ktorý bol témou jeho dizertačnej práce.

Navštívil okolie miest Sofia, Varna, Petrič, Berkovica, Bansko, Plovdiv, Petrovo (Samdask) a Rilský Monastír, študoval dendrogenofond vo vládnom parku Vrana, parku Stará Zagora, dendroflóru čiernomorského pobrežia, pohoria Pirin, Rilského údolia, Levského gradu a Barkovice.  

V januári 1957 navštívil riaditeľ Benčať Sovietsky zväz. Okrem návštevy hlavného mesta Moskvy a jej záhrad navštívil okolie miest Chosta, Adler, Gagra, študoval dendrogenofond okolí Jalty (Nikitský sad), v Soči (Dendrarium, Nikitský sad, Vorošilov park) a v Batumi (riaditeľ Madzaravidze) a porasty gaštana jedlého v okolí Batumi a v Krasnej Polane blízko Soči.

 

 

 

 

V máji 1957 navštívili riaditeľ Benčať so záhradníkom Kovalovským Poľsko. Táto návšteva bola začiatkom veľmi úzkej spolupráce slovenských a poľských dendrológov, ktorú zvýraznili neskôr pravidelné zjazdy Československých a poľských dendrológov, ktoré usporadúvali botanické inštitúcie pod záštitou akadémií týchto štátov. 

Zástupcovia Arboréta Mlyňany navštívili akademickú inštitúciu v Korniku (prof. Bialobok, Browicz), študovali zbierky rododendronov vo Wojslaviciach, v botanickej záhrade v Poznani, Krakove a vo Varšave.

Od 29. septembra do 2. decembra 1960 trvala študijná a zberová expedícia do Číny, ktorá stála na začiatku masívnej introdukcie taxónov východoázijskej dendroflóry, predovšetkým taxónov čínskych, do Arboréta Mlyňany SAV. Jej výstupom bolo vybudovanie Plochy východoázijskej dendroflóry v roku 1969 (projekt doc. Ivana Tomašku – „Experimentálna plocha čínskej dendroflóry“) a tým aj významného posunu v nazeraní na introdukovaný dendrogenofond – posunu od sempervirencie Ambrózyho semper vireo parku ku komplexne vedecky riadenej introdukcii – ekofyziologickému štúdiu aklimatizačného a adaptačného procesu introdukovaných drevín na fytogeografických plochách s cieľom ich širšieho uplatnenia v okrasnom záhradníctve alebo v hospodárskej činnosti na Slovensku. Expedícia viedla od severu Číny (Charbin, Peking), cez jej stredné oblasti (Sučou, Šanghaj, Wuhan, Nanking, Hančou) až po hranicu subtrópov (Chenjang, Kanton, Quilin, Nanning).

Riaditeľ Benčať a záhradník Kovalovský navštívili všetky botanické inštitúcie v Číne, významné botanické záhrady, mestské záhradníctva a okrasné škôlky, lesnícke podniky, lesnícke a drevárske školy a výskumné ústavy. Nedostatkom bolo oneskorené zaslanie nazbieraného semenného materiálu, z ktorého veľká časť došla do Arboréta Mlyňany SAV už znehodnotená, avšak podarilo sa získať a zaevidovať pre ďalšie pestovanie spolu 1629 položiek semien, z čoho bolo vysadených do Ambrózyho semper vireo parku a na Plochu východoázijskej dendroflóry 147 položiek v štruktúre 10 taxónov ihličnanov, 15 taxónov sempervirentov a 122 taxónov opadavých listnáčov (patrili ku 714 druhom, z čoho 44 druhov k ihličnanom a 670 druhov k listnáčom). Niektoré pramene uvádzajú, že z tohto počtu bolo až 192 taxónov introdukovaných do podmienok bývalého Československa po prvý krát.

Projekt „Experimentálnej plochy čínskej dendroflóryIng. Ivana Tomašku sa postupne rozrástol na projekt fytogeografickej Plochy východoázijskej dendroflóry, kde na rozlohe 14 ha pri južnom okraji pôvodného Ambrózyho semper vireo parku sa začali vysádzať na jednotlivých vzniknutých oddeleniach dreviny pôvodom z Japonska, strednej, južnej a severnej Číny, Ďalekého východu, Himalájí, Kaukazu, Malej a Strednej Ázie.

V oblastiach Strednej Ázie botanizovali riaditeľ Benčať a architekt Tomaško od 26. augusta do 20. septembra 1964, kde skúmali dendrogenofond oblasti Transilinský Alatan a údolia Alma Ata, Arslam Bob, Priliskej púšte a Ferganského chrbátu, pohoria Talyš, Botanickej záhrady v Baku, Samarkandy, Taškentu a iných.

Po príchode viacerých nových vedeckých pracovníkov a vzniku nových vedeckých oddelení bolo na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej akadémie vied s účinnosťou od 1.1.1967 pracovisko premenované na Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie Slovenskej akadémie vied.

V roku 1967 oslávilo Arborétum Mlyňany SAV 75. výročie svojho založenia a riaditeľ Benčať pripravil na základe 15-ročných výsledkov pracovníkov SAV inventarizačné výstupy. Kde zhodnotil aklimatizačný proces introdukovaných drevín. Zbierky sa z počtu približne 550 taxónov rozrástli na 1658 taxónov drevín, teda za 15 rokov činnosti organizácie ako pracoviska SAV sa introdukovalo do Arboréta Mlyňany spolu 1108 taxónov drevín.

Ku koncu 70.-tych rokov došlo k čiastkovému útlmu expedičnej činnosti pracovníkov Arboréta Mlyňany, semenný materiál sa získaval predovšetkým prostredníctvom Index seminum. V tomto čase taktiež doznievala introdukcia taxónov vo forme semien z navštívených botanických inštitúcií v Číne (sejba a dopestovanie rastlinného materiálu). V roku 1969 sa boli pripravené prvé dreviny z expedície do Číny pre výsadbu na Plochu východoázijskej dendroflóry a na fenologický záhon Arboréta Mlyňany SAV, kde sa študoval aklimatizačný proces týchto introdukovaných drevín (ekofyziologický výskum, fenológia, dendrometrické merania).

Medzi taxóny, ktoré pochádzajú zo semien dovezených v rámci expedície do Číny a dnes rastú v Arboréte Mlyňany SAV, patrí napríklad v Ambrózyho semper vireo parku Acer oliverianum Pax. (847/63) a Euonymus grandiflora Wall. ex Roxb. (52/63), na Fenologickom záhone Liriodendron chinense /Hemsl./ Sarg. (1019/64), Magnolia officinalis var.biloba Rehd. et Wils. (1034/64), Quercus aliena var. acuteserrata Maxim. (1069/64), Photinia villosa var.sinica Rehd. et Wils. (1058/64), na Ploche východoázijskej dendroflóry Acer robustum Pax. (1929/63), Cercis gigantea Cheng (1844/63) a Ligustrum compactum Hook. (1325/66). Tieto taxóny drevín sú stále zriedkavé v mnohých veľkých zbierkach v Strednej Európe. Dnes rastie, podľa posledných údajov o tejto expedícii, v parku Arboréta Mlyňany SAV spolu 89 taxónov introdukovaných čínskych drevín, z toho deväť taxónov ihličnanov, 6 taxónov vždyzelených listnáčov a 74 taxónov opadavých listnatých drevín.

V 80.-tych rokoch bolo jedným z ďalších významných počinov založenie Plochy severoamerickej dendroflóry, ako druhej fytogeografickej plochy v Arboréte Mlyňany SAV. V roku 1975 došlo k uvoľneniu časti pozemkov o rozlohe približne 7,5 ha - bývalej vinice a ovocného sadu z poľnohospodárskeho družstva – na severovýchodnom okraji Ambrózyho semper vireo parku.

Reliéf tejto plochy je výrazne členitý a poskytuje dostatok možností pre uplatnenie väčšieho počtu taxónov, aj menej odolných sempervirentných druhov pochádzajúcich z juhovýchodnej časti USA. Na tejto ploche boli vysadené v prvej etape rovnorodé skupiny zväčša ihličnatých drevín, ako základu novej kostry dendroexpozície drevín Severnej Ameriky, ktorá má prezentovať dendrogenofond od Kanady až po Kaliforniu.

Uznesením Predsedníctva Slovenskej akadémie vied s účinnosťou od 1.1.1980 bolo Arborétum Mlyňany SAV zaradené do Centra biologicko-ekologických vied SAV, pod názvom Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie CBEV SAV.

V roku 1981 sa uskutočnila zberová expedícia do Severnej Kórei (20.9.1981 - 27.10.1981). Pracovníci J. Supuka, T. Baranec, I. Tábor botanizovali v oblastiach Kajo-Chjang-San, Kungam-San, v okolí Pchjong-Jangu a v Botanickej záhrade Pchjong-Jang a Botanickej záhrade Won-San). Do podmienok Arboréta Mlyňany bolo introdukovaných spolu 82 taxónov drevín zo 14 lokalít (125 položiek semenného materiálu, 80 herbárových položiek).

V roku 1982 vychádza publikácia „Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a rajonizácia ich pestovania“, ktorá posunula pracovisko Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie CBEV SAV medzi vyspelé dendrologické pracoviská vo svete. Toto sumárne dielo, ktorého zostavovateľom bol riaditeľ František Benčať a na ktorého podkladoch pracovali mnohí pracovníci arboréta viac ako dve dekády, zahŕňa podrobný súpis významných parkových a dendrologických objektov na Slovensku podľa ich významu a charakterizuje ich z pohľadu histórie introdukcie cudzokrajných drevín s výpočtom sortimentu, ktorý sa tam v tom období nachádzal. Publikácia má svoju teoretickú a praktickú časť, teda časť uvádzajúcu do problematiky introdukcie a aklimatizácie cudzokrajných drevín a časť atlasovú, kde je územie Slovenska spracované podľa prírodných podmienok, podmienok introdukcie a úspešnosti introdukčného procesu. Táto publikácia čo do rozsahu, obsahu a praktických výstupov nebola dodnes na Slovensku prekonaná.

Na úspechy expedície do Číny nadviazali ďalšie, do Severnej Kórei a to v rokoch 1981-1985. V tomto prípade takisto množstvo získaného biologického materiálu z týchto ciest si vyžiadalo v roku 1984 založenie samostatnej 5,5 ha plochy kórejskej dendroflóry, pod terasami kaštieľa, na jeho západnom okraji.

Expedícia do Severnej Kórei v roku 1983 mala za cieľ nadviazať pracovné kontakty a pripraviť podmienky pre ďalšiu expedičnú činnosť. Tá sa rozbehla expedíciou v roku 1983 (T. Benčať, P. Hrubík, M. Golha). Pracovníci od 27. augusta do 16. novembra 1983 botanizovali v provinciách Južný Pchjong-jang (Rjon-Ak-San, Myo-Hyang-San, Man-Pok-Dong,) a Ryang-Gang (Hey-San, Čom-Bo, The-Hon-Dan, Mu-Po, Sam-Gy-Jon, Kon-Tschan), na úpätí pohoria Pek-Tu-San (Pe-Ge-Bong, Sam-Gy-Jong, Ri-Myong-Su), v provicii Kang-Won (Kum-Gan-San, Won-San) a v provincii Južný Hwang-Hae (Hae-Ju). Do podmienok Arboréta Mlyňany bolo spolu introdukovaných 155 taxónov drevín (266 vzoriek z 24 lokalít).

Expedícia do Severnej Kórei od 9. októbra do 3. novembra 1985 mala za úlohu štúdium dendroflóry v pohoriach Mjong-Jan-San, Kum-Gan-San, Son-Do-Won, Pag-Jon, a Piro-Bong v provinciách Won-San, Kan-Won, Kesong a Pchjong-Jang (P. Hrubík, I. Juhás, P. Vreštiak). Táto expedícia trvala kratšie ako v roku 1983 a účastníci boli opäť viazaní na vopred stanovené trasy sprievodcov a dodržiavanie časových limitov. Do podmienok Arboréta Mlyňany bolo spolu introdukovaných 180 taxónov drevín (377 položiek zo 16 lokalít) a 1121 herbárových položiek. 

Dnes z expedičnej činnosti v Severnej Kórei rastú na Ploche kórejskej dendroflóry z menej známych taxónov drevín Acer mono Maxim.Acer pseudo-sieboldianum /Pax/Komar., Carpinus cordata Bl., Prunus maximowiczii Rupr., Quercus acutissima ssp.chenii /Nakai/Camus a Styrax japonicus S. et Z.

 

Arborétum Mlyňany – Ústav dendrobiológie CBEV SAV bolo Uznesením predsedníctva SAV s účinnosťou od 1.7.1990 zrušené a Arborétum Mlyňany Ústav dendrobiológie SAV sa stalo samostatnou organizačnou jednotkou.

V roku 1992 oslávilo Arborétum Mlyňany Ústav dendrobiológie SAV 100. výročie svojho založenia. Predchádzala mu inventarizácia dendrogenofondu, ktorú viedol Ing. Ivo Tábor. Zistilo sa, že od inventarizácie v roku 1967 vzrástol počet pestovaných drevín o 525 taxónov a dosiahol sa počet 2183 pestovaných taxónov drevín v 67 ha parkovom objekte Arboréta Mlyňany SAV.

V roku 1992 dochádza k delimitácii pracoviska, jeho vedecká zložka s výnimkou laboratória biotechnológií sa odčleňuje a vedeckí pracovníci odchádzajú na iné vedecké ústavy v rámci SAV alebo na univerzity. Pracovisko Arborétum Mlyňany Ústav dendrobiológie SAV vychovalo piatich profesorov, niekoľkých doktorov vied a docentov, ktorí ovplyvnili vedecký výskum v oblasti dendrobiológie, okrasného záhradníctva a krajinárstva na Slovensku a vychovali niekoľko generácií absolventov týchto študijných odborov.

V roku 1992 vznikla ako výsledok grantového projektu Plocha slovenskej dendroflóry – v severozápadnom okraji parkového objektu, na časti plochy Ambrózyho semper vireo parku (cca 4 ha). Jej účelom je prezentácia dendroflóry Slovenska pre domácich a zahraničných návštevníkov vo forme simulovania fytocenologických väzieb (ekologické asociácie drevín, spoločenstvá) od chladných oblastí najvyšších pohorí až po teplé oblasti slovenských nížin. Takisto je jej cieľom pestovanie ohrozených dendrotaxónov ex situ, teda mimo prirodzených území a snaha o ich rozmnožovanie a záchranu.   

Uznesením predsedníctva SAV s účinnosťou od 1.1.1994 bol opäť pozmenený názov pracoviska, na Arborétum Mlyňany SAV a bolo začlenené medzi príspevkové organizácie SAV.

Posledná výrazná organizačná zmena nastala Rozhodnutím predsedníctva SAV s účinnosťou od 21.3.2002, odkedy je Arborétum Mlyňany špecializovanou organizáciou SAV s príspevkovou formou hospodárenia.

Obdobie od roku 1953 do roku 1990 sa môže považovať popri období 1894-1914 za druhé najúspešnejšie obdobie v histórii Arboréta Mlyňany, kedy sa nanovo rozbehol projekt introdukcie cudzokrajných drevín na Slovensko, čoho výsledkom bol rozmach vedeckej práce a tvorby nových dendroexpozícií v Arboréte Mlyňany SAV. Pracovisko sa stalo lídrom výskumu dendrobiológie na Slovensku a významnou introdukčnou bázou dendrogenofondu v Strednej Európe.

 

 „Zámok so svojimi vždyzelenými vavrínovcami na terasách zdravil ma už ako starého známeho. A má skutočne právo pyšne sa pozerať do ďalekého okolia, ktoré na severe uzatvárajú jemne načrtnuté obrysy Nitrianskych hôr, strácajúcich sa na obzore, pretože pri zámku rastú také rastliny, ktoré v Strednej Európe nie sme zvyknutí vídať. Človeka očaruje krása a vždy nové a nové pôvaby večne zelených záhrad.

(C. K. Schneider)

 

Použitá literatúra

BENČAŤ, F.: Dendroflóra Arboréta Mlyňany. Prehľad a stručná analýza. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.1967, 122 pp.

BERO, R. – TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Arborétum Mlyňany. Bratislava : Veda,  1992. 119 pp.

HOŤKA, P. - FOGADOVÁ, K.: Výsledky a zhodnotenie expedície do Číny realizovanej pracovníkmi Arboréta Mlyňany SAV v roku 1960. In : Dendrologické dni v Arboréte Mlyňany SAV 2008. Autochtónne alochtónne dreviny v zmenených podmienkach prostredia. - Vieska nad Žitavou : Arborétum Mlyňany SAV, 2008. p. 44-56 ISBN 978-80-970028-9-3.

KRÁLIK, J.: Poznávajme našich rodákov. In : Pukanské noviny, Vol. 2002, No. 1 (Január-Február) http://www.pukanec.sk/noviny_text.php?src=2002_1

STEINHÜBEL, G.: Arborétum Mlyňany. V minulosti a dnes. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1957. p. 171.

TÁBOR, I.: Spomienka na Jozefa Mišáka - spoluzakladateľa Arboréta Mlyňany. In : Záhradníctvo, No. 12 (1989), p. 569.

TÁBOR, I. – TOMAŠKO, I.: Genofond a dendroexpozície Arboréta Mlyňany. Arborétum Mlyňany, 1992. 118 pp.